Najlepšie projekty nevznikajú náhodou. Vznikajú tam, kde spolupracujú správni ľudia- rozhovor.
Veľký projekt dnes neudrží jeden projektant ani ten najlepší softvér, ale tím, ktorý dokáže zladiť profesie, investora aj termíny. V HESCONe za to zodpovedajú dve roly: projektový manažér, ktorý spája investora s projekčným tímom a BIM manažér, ktorý drží poriadok v digitálnom modeli.
Úlohou generálneho projektanta už nie je iba navrhnúť stavbu. Je zodpovedný za to, aby technické riešenia, požiadavky investora, harmonogram aj jednotlivé profesie tvorili jeden funkčný celok. Každý projekt preto začína ešte pred samotným projektovaním: spolu s investorom definujeme rozsah, riziká, BIM stratégiu a spôsob koordinácie. Kvalitne pripravený projekt znamená menej zmien v ďalších etapách. Byť generálnym projektantom pre nás neznamená mať posledné slovo. Znamená vytvoriť prostredie, v ktorom môžu všetci odborníci odviesť svoju najlepšiu prácu.
Pri veľkých projektoch často nerozhoduje len technické riešenie, ale aj spôsob koordinácie. Čo je dnes najväčšou výzvou alebo úlohou generálneho projektanta ?
Erik Hrnčiar: Poviem to na konkrétnej situácii. Stál som na okraji stavebnej jamy na Zwirne v Bratislave, dole pracovali desiatky robotníkov a ja som v ruke nemal ani jeden realizačný výkres. Realizačný projekt existoval, ale optimalizácie od developera aj od nás znamenali celý ho nanovo prepracovať – v extrémne krátkom čase a plnohodnotne v BIM-e. Cieľ bol jediný: aby stavba nestála.
Vtedy som videl veľkú priepasť. Potrebovali sme rozšíriť náš tím a zohnať profesistov – akustikov, vzduchotechnikov – ktorí vedia pracovať v BIM-e. Sadli sme si s investorom, zobrali sme zoznamy kontaktov, ktoré mal on, a ktoré sme mali my, a začali sme sa stretávať a vysvetľovať. Vďaka Bohu sa to podarilo. Stavba nestála, držali sme termíny a projekt získal Cenu Inžinierskej komory vo výstavbe.
Takže najväčšia výzva nie je technická. Nie je to o tom, či robíte štadión alebo rezidenciu. Je to o tom, s kým ten projekt robíte – s akým investorom, koho máte v tíme, kto je hlavný inžinier projektu, akých máte subdodávateľov. Na Zwirne som rolu projektového manažéra robil sám. Tím sme budovali od začiatku, od fázy, keď sa ľudia ešte len oťukávajú, až po finálnu fázu, keď spolu fungujú bez toho, aby sa museli dohadovať. Všetci zostali a firmu to posilnilo.
Výstavba projekt Zwirn 3, kde hlavným inžinierom projektu bol HESCON s.r.o.; Zdroj: Richard Raymann
Projektový manažér: most medzi dvoma brehmi
Na každom projekte sú dva brehy. Na jednom stojíme my, projektanti, ktorí projekt kreslíme. Na druhom developer alebo investor, pre ktorého projekt kreslíme. Obe strany chcú to isté – kvalitné dielo v termíne – a napriek tomu si často porozumejú až potom, keď vzniknú problémy. Projektový manažér je u nás človek, ktorý tieto dva brehy približuje. Rozumie tlkotu srdca investora aj tlkotu srdca projektového tímu.
V praxi je projektový manažér vlastníkom zákazky od prvého stretnutia po odovzdanie stavby. Pri projektoch strednej veľkosti si vypracuje ponuku, obháji pred investorom a uzavrie – sám. Potom ju odovzdá hlavnému inžinierovi projektu a projekt dovedie do konca: zmluva, míľniky, budget, profesie, rozhodnutia, keď klient pošle pripomienky. Dve až tri zákazky naraz, s tímom skúsených hlavných inžinierov za sebou. A vedľa toho sa stará o zásobník budúcich perspektívnych projektov pre svoj tím.
Erik Hrnčiar: Túto rolu som v HESCONe roky viedol ja. Na projekte Zwirn 3 to znamenalo stáť medzi investorom a tímom v momente, keď stavba bežala a výkresy neboli. Nesadli sme si každý na svoj breh. Sadli sme si k jednému stolu, zobrali oba zoznamy kontaktov a tím sme dali dokopy spolu. Ten most sa nestavia z e-mailov. Stavia sa z toho, že obe strany vedia, čo tá druhá potrebuje – skôr, než to musí povedať nahlas.
K jednému z významných developerov sme chodili päť rokov, kým sme spolu začali robiť prvý projekt. Presne toto je práca projektového manažéra: nie predať, ale rozumieť tomu, čo investor rieši, a vydržať pri tom aj bez zákazky.
Práve takého projektového manažéra by som chcel mať vedľa seba. Odovzdám mu všetko, čo mi tie roky dali, a úprimne dúfam, že aj on naučí niečo mňa. Lebo u nás sa skúsenosti nestrážia, ale zdieľajú. Nebude len menom v hlavičke projektu. Bude tým mostom medzi investorom a nami.
Ako sa za posledné roky zmenili požiadavky na projektantov a projektových manažérov? Čo dnes investori očakávajú viac ako kedysi?
Erik Hrnčiar: Tri veci. Prvá: BIM už nie je príloha k zmluve. Investor príde s EIR, chce BEP, chce CDE a chce vedieť, čo z toho reálne dostane. My BIM manažment naceňujeme ako samostatnú kapacitu, takže človek, ktorý s investorom komunikuje, musí vedieť technicky argumentovať, čo dáva zmysel a čo nie.
Druhá: normy. Akustika, vzduchotechnika, svetlotechnika – nové akustické a vzduchotechnické normy sme museli zapracovať dôsledne a v predstihu, lebo v hustej zástavbe nie je priestor na kompromis. Sú to veci, ktoré človek vníma až vtedy, keď nefungujú. Keď nepočujete vodu od suseda, vtedy je to správne.
Tretia: zodpovednosť za čas. Investor dnes očakáva, že projektant je partner, ktorý drží termín stavby, nie dodávateľ výkresov. To sa nedá bez človeka, ktorý plánuje kapacity, pozná zmluvu a vie, kedy povedať nie.
DALUX User Days 2025, Košice, Ing. Erik Hrnčiar
BIM je pre nás spôsob, ako robiť projekty lepšie
V tíme BIM nevnímame ako technológiu ani ako nadstavbu projektovania. Je prirodzenou súčasťou toho, ako pripravujeme a riadime projekty od konceptu po realizačnú dokumentáciu. Zwirn 3 bol prvý projekt, kde sme ho využili v plnom rozsahu – 155 bytov, 40 apartmánov, vyše 36 000 m² plôch. Výhodu sme mali v tom, že rok predtým sme s tým istým developerom urobili pilotný projekt a vyskúšali si, ako funguje spolupráca s ľuďmi aj so softvérom.
V praxi to znamenalo koordinačné dni nad premietaným modelom, kolízie odhalené skôr, než ich niekto vybetónoval, a nedostatky z výstavby evidované v CDE, nie v e-mailoch. Kolízie boli. Ale všetky sa dali vyriešiť a BIM nám umožnil mať veci pod kontrolou. Rovnako sme postupovali na Košickej futbalovej aréne, kde sme v Allplane vytvorili virtuálny model celej arény ako základ pre dokumentáciu a koordináciu profesií – Allplan ho dnes uvádza medzi svojimi verejnými referenciami.
Keby som vám chcel ukázať, čo je na Zwirne technicky najkrajšie, nezobral by som vás do vzorového bytu. Zobral by som vás do suterénu. Tam vidíte, ako všetky potrubia hrajú ako melódia – vzduchotechnika, elektro, technológie, všetko lícuje bez zbytočných križovaní. A potom by som vám na tablete ukázal BIM model: to isté, ako to najprv vzniklo v počítači.
Človek, ktorý ten systém drží
Projektujeme v Allplane, koordinujeme v Solibri a BIMcollabe. Šablóny, atribúty, výkazy, IFC exporty – tento systém nevznikol sám. Drží ho náš kolega Tomáš Tatarko, za ktorým chodia kolegovia s otázkami. A dôležitá vec: Tomáš nebol pred piatimi či siedmimi rokmi tam, kde je dnes. Učil sa na BIM konferenciách a v praxi, projekt po projekte. Nikto ho nenajal ako „BIM manažéra s praxou“. Bol projektant, ktorý si veci nastavoval sám.
Presne takého druhého človeka hľadáme, lebo rastieme a otvárame coworking v Bratislave. BIM manažér u nás nastavuje projekty v Allplane, číta požiadavky investora a píše BEP, kontroluje kvalitu pred exportom, komunikuje s investorom o rozsahu BIM-u, je „na dráte“ pre kolegov – a keď je BIM agendy menej, projektuje. Nie je to kancelária vedľa projekcie. Je to projektant, ktorý drží systém.
Dve rozlíšenia, ktoré sa v inzerátoch strácajú. BIM koordinátor rieši kolízie; BIM manažér nastavuje systém, komunikuje s investorom o rozsahu a učí tím. My hľadáme to druhé. A hľadáme projektanta pozemných stavieb, nie statika, hoci v Allplane na Slovensku statikov pracuje veľa. Allplan je pre nás tvrdé kritérium z jednoduchého dôvodu: tento človek bude školiť seniorov, ktorí v ňom pracujú roky. Bez Allplanu by prvé mesiace nebol manažérom, ale študentom. Všetko ostatné – Solibri, BIMcollab, BEP, EIR, ISO 19650 – sa dá doučiť u nás. Nehľadáme policajta, ktorý rozdáva zoznamy chýb. Hľadáme mentora.
Zľava: Ing. Tomáš Tatarko, Ing. Erik Hrnčiar, HESCON s.r.o.; Zdroj: BIM asociácia Slovensko
Odbornosť je základ, rast je jeho súčasť
Požiadavky investorov sa neustále posúvajú a s nimi aj nároky na tím. Aj preto systematicky rozvíjame odborné know-how a podporujeme vzdelávanie, certifikácie aj účasť na konferenciách – tento rok napríklad na česko-slovenskej konferencii DIGITÁLNÍ PROJEKTOVÁNÍ 2026. Veríme, že kvalitný projekt vzniká vtedy, keď sú technické rozhodnutia podložené skúsenosťami, správne nastavenými procesmi a ochotou hľadať lepšie riešenia.
Čo považujete za konkurenčnú výhodu HESCONu z pohľadu odborného rastu projektantov a projektových manažérov?
Erik Hrnčiar: Že u nás ľudia rastú do rolí, nie že ich do nich najímame hotových. Tomáš je toho dôkazom. Ja sám som začínal v realizácii – ako prípravár, kalkulant, stavbyvedúci – a až potom v projekcii. Mladým ľuďom vždy hovorím: vyskúšajte si rôzne role a hľadajte v tom svoje poslanie, nech netrápite seba ani zamestnávateľa.
Druhá vec je, ako vyberáme ľudí. Pri výbere platí pravidlo 50/50: to, či človek žije naše hodnoty, má rovnakú váhu ako jeho odbornosť. Chyba je u nás príležitosť sa poučiť, nie dôvod hľadať vinníka, problémy riešime hlavou, nie silou, a skúsenosti si odovzdávame. Naučili sme sa to v rokoch, keď sme uprednostnili výkon pred hodnotami a zaplatili sme za to.
A tretia: jednou z našich hodnôt je zdieľať skúsenosti – nenechávať si ich pre seba, ale odovzdávať ich z generácie na generáciu. Obe roly, o ktorých píšeme, sú toho stelesnením. Projektový manažér učí tím rozumieť investorovi a držať tempo, BIM manažér učí seniorov disciplíne v modeli. To sa dá len tam, kde si ľudia dôverujú.
Veríme, že kvalitné stavby nevznikajú len vďaka technológiám alebo projektovej dokumentácii. Vznikajú vďaka ľuďom, ktorí sú ochotní spolupracovať, premýšľať o projektoch v súvislostiach a neustále hľadať lepšie riešenia. Presne taký tím chceme v HESCONe budovať aj naďalej.
